A takýto býva začiatok ..
03.11.2010 22:25:40
Zase ide v telke Modré z neba.. a zase na to čumím.. Asi sa z toho stáva úchylka. Ale možno som len príliš sentimentálna. Keď som to tak sledovala, rozhodla som sa (znovu) obohatiť webové stránky o pár mojich amatérskych úvah. Zajtra ma čaká náročný deň. Po týždni som sa odhodlala vkročiť opäť na pôdu mojej strednej školy. Nie že by som nemala školu rada, ale skolila ma ťažká choroba, nazývaná aj "zahlienené priedušky". Ak mám pravdu povedať, ani som sa necítila choro a zrejme to vytušili aj učitelia.. Darmo im človek bude vysvetľovať ako preležal v posteli celé jesenné prázdniny. Nemali zľutovanie! Ale ostala mi štipka nádeje, že aspoň tých pár mladých učiteľov, ktorí pred desiatimi rokmi tiež navštevovali gymnázium, sa nado mnou zľutujú a ulejem sa z dvoch ohlásených písomiek. Tak mi držte palce :) Inak, čo sa týka toho, že som si založila blog.. To len z čisto osobných dôvodov, aby som to na tomto svete psychicky zvládla. Aj tak už človek presedí za počítačom (v mojom prípade za notebookom) polku života, tak nech robím aspoň niečo užitočné. Momentálne ešte neviem, čo konkrétne mám na mysli, ale časom na to určite prídem :) Budem rada, ak si teda prečítate pár mojich článkov, ak vás budú nudiť, nemôže za to moje umelecké črevo, ale nudný život, ktorým žijem. Fakt je všetko v poslednej dobe až príliš dokonalé. Až mi to naháňa strach.. Idem si ja teda pospať, lebo pravdepodobne ma zas napadol nejaký nákazlivý vírus a preležím v posteli celý týždeň. Čo teda nechcem. Chcem sa stať konečne poctivou študentkou. Žiadne ulievanie, pekne sa hlásiť a byť slušná. Toť moje predsavzatia do budúcnosti. A samozrejme, písať tento blog. Uvidím ako mi teda bude vychádzať čas. Tak dobrú noc, ľudia z blogov :)
Komentáre
ahoj,
==ale nudný život, ktorým žijem==tak, to bude asi tým, že veľa sedíš za notebookom a hľadáš priateľov. Možno nájdeš, ale sú to naozaj priatelia? Vidíš ich usmievajúce oči, vidíš ich ústa, počuješ ich bublajúci smiech? Veď mladý človek sa nemôže nudiť. Okrem školy nemáš povinosti, len klábosenie s kamoškami a čakanie, na ten zázrak...lásky. Práve som dočítala, jednu zaujímavú knihu. O dievčine, podobnej tebe. Keď vnútorne dospela, hoci mala iba 17, zlepšila si známky a zrazu prišla na to, že tá škola, za niečo stojí, že tí spolužiaci, sú i kamaráti. Tyrkysové okouzlení, od Karly Mikovej. Skús...
pekný večer a skoré vyzdravenie